Rok v záhrade

Už je to nejaký čas sa chystám na tento článok. Veľmi rada by som začala písať a aj viac zdieľať príbehy z našej záhrady. Minulý rok (2022) sme prvý krát po narodení našej dcéri Romi, teda po cca asi 2 ročnej odmlke, cítili, že chceme tráviť viac času vonku, a so záhradou sme pohli smerom, ktorý sa nám páči a napĺňa nás.

Trochu sa ešte vrátim, a čo to o nej poviem. Kúpili sme si starší domček s pomerne veľkou záhradou, ktorá má 10 árov. Tvorí ju predná časť smerom od ulice a zadná časť za domom, ktorá sa končí, ako to my voláme lesíkom. A po tých x rokoch, čo ju máme musím uznať, že pri dnešnom lifestyle, je to celkom veľký pozemok na údržbu. Tak to mali aj minulí vlastníci, a okrem starej veľkej čerešne bola záhrada síce udžiavaná ale samá tuja, borievka a ihličnan. A my to pomaly meníme.

Jednak smerom viac k priestoru na pestovanie vlastnej zeleniny, ale aj kvetov a ovocia. Cieľom nemá byť nejaká veľká sebestačnosť, ja len milujem pocit vyjsť von, odtrhnúť si čerstvé bylinky, či skočiť si po čerstvú zeleninu do polievky. Presne si pamätám ako sme dostali kľúče od domu, ja som hneď vzala foťák a nafotila prvé fotky vonku. Bol to taký krásny pocit. Rozložila som deku, a hodiny o mne nebolo počuť ako som sa ponorila do práce.

Kvety mi zase robia radosť na fotkách, a keďže som bola z ponuky lokálnych kvetinárstiev zúfalá, väčšinu roka si dopestujem presne to, čo sa mi páči. Na jar to začína narcismi a tulipánmi, potom príde čas pivoniek a ruží, a posledné roky aj dálií a cíníí, ktoré ma tešia až do neskorej jesene.

Zaujímavé za tie roky, čo tu žijeme je, ako sa mení náš pohľad na záhradu, a ako každý rok objavíme nové a nové možnosti. Tak sme začiatkom minulého roka objednali firmu, ktorá sa nám postarala o neprosperujúce tuje, vybrala korenie, orezala veľké ihličnany, a my sme sa mohli pustiť do budovania zeleninovej záhrady. Osvedčili sa mi vyvýšené záhony, kde vieme spotrebovať konáre, lístie aj vlastný kompost a rastlinám sa dobre darí.

Osobne sa mi páčia farebné záhony plné zeleniny a nebojím sa pomedzi ne vysiať či zasadiť aj kvety. Veľké monokultúrne riadky u mňa nenájdete, ale snažím sa rastlinny kombinovať tak aby sa im darilo. A každý rok je v niečom iný. Ten minulý sa darilo šalátom, podarila sa mi vypestovať krásna mrkva, petržlen, a naopak cukety boli také poslabšie, napriek mojej veľkej snahe. Stačilo nám cez leto, ale myslela som, že ich bude viac. A napríklad tekvica, o ktorú som sa vôbec nestarala nádherne vyrástla a naopak tá, ktorá dostala 100x viac lásky sa vôbec neodvďačila.

Minulý rok prial aj malinám, jahodám a ríbezliam, ktoré podľa mňa na vidiecku záhradu neodmysliteľne patria A Romi z nich má najväčšiu radosť. Naopak na tom boli marhule, urodilo sa len zopár jabĺk a černice tiež nič moc:) Ale na to som si už zvykla. Jeden rok ide lepšie to, a iný rok ono. Tak isto som záhradkár amatér a nemám žiadne veľké osevné plány, idem na to skôr pocitovo, takže vám nebudem dávať žiadne veľké rady, čo kde kedy a ako. Ale jednu pre vás mám predsa len mám, pestujte iba čo, čo máte naozaj radi. Nemusíte mať hneď sto druhov paradajok či snažiť sa všetko vypestovať zo semienka. Za tých pár rokov pestovania som prišla na to, že má zmysel pestovať len to čo mi naozaj chutí, a to, čo bežne nezoženiem v obchode. Milujem farebné maliny, reďkovky a rôzne šaláty. Môže to znieť ako blbosť, ale napríklad nejedávam papriku (nerobí mi dobre), tak ich jednoducho nepestujem:) Tak isto som to vzdala so zeleninou ako karfiol, či brokolica, ktoré vždy zjedia skočky. Alebo zemiaky, ktoré zaberú veľa miesta a sú to len zemiaky:)

Najväčším projektom minulého roku bol nepochybne skleník. O tom som napísala samostatne, pretože je to je nadlho. Tak či tak, dávam do neho veľké nádeje a na sezónu 2023 sa teším najviac. O to viac si teraz užívam aj trochu teórie a ponorila som sa do kurzu Jedlá záhrada od Ferdinanda Lefflera a jeho projektu Žijte ve své zahrade. Už som videla pár videí a super je, že jedno sa týka rovno aj toho, čo a ako vysievať v skleníku! Hneď sa svrbeli prsty, a objednala som aspoň semienka. Jop, a stihla som na ňom už aj rozbiť sklo:)

A čo nás čaká v tomto roku? Rada by som rozšírila zeleninovú záhradu o pár vyvýšených záhonov, Roman by rád dokončil terasu zo starých tehál a hlavne dúfam, že vďaka skleníku si tú pestovaciu sezónu tento rok trochu predĺžime. Či už skorším štartom pestovania šalátov a reďkoviek, až po paradajky až do októbra.

Dúfam, že vás tieto články alebo aspoň fotky budú baviť a dajte mi vedieť, či tu je niekto z vás rovnaký nadšenec do záhrady a pestovania, ako ja. Prajem vám krásnu sezónu 2023!