Phở bò + Vietnam + Giveaway

Phở je asi najznámejšia vietnamská polievka a po našej návšteve Vietnamu bola prvá na mojom cooking liste. Phở je totiž veľmi návykové a ani po 3 týždňoch som sa ho neprejedla. Originálny recept je skôr zo severného Vietnamu ale svojich stravníkov si našiel aj na juhu, a je tu dostať na každom rohu. Ide o aromatický vývar, ktorý sa podáva so širokými ryžovými rezancami (tzv. bánh phở), bambusovými vyhonkami, bylinkami a zväčša hovädzím alebo kuracím mäsom. Vietnamci ho zvyknú jesť na raňajky, čo vôbec nie je zlý nápad, ale bez problémov ho dostanete aj na obed, či večeru. Od hotelov až po najmešie street food stánky.

Phở je na rozdiel od nášho vývaru viac aromatické a svetlejšie ale jeho chuť odvodená od cibule, škorice, badiánu a ďalšieho korenia a je naozaj návyková. A paradoxne nie je skoro žiadny problém uvariť si phở aj u nás doma. Veľa ľudí odradí ak počujú nejaké suroviny, ktoré znejú exotickejšie ale minimálne v Bratislave viete všetko potrebné nakúpiť v jednom supermarkete. A ak ste predsa len ďalej od zdroja, čítajte ďalej, jeden Phở balíček s bylinkami, rezancami, paličkami, lyžičkami a tak som pre vás z Vietnamu priniesla:)

Recept som si vypýtala od kamarátky Tiffany, ktorá bola naša spojka v Saigone. Naše stretnutie bola asi najlepšie náhoda aká sa nám vo Vietname stala, a môže za to stránka Withlocals.com, vďaka ktorej sme zažili Vietnam trochu inak. S domácimi.

A možno ešte jedna vec prečo by ste si phở bò mali uvariť doma, aj keď nie som žiadny výživový poradca, vývar z kvalitných kostí obsahuje kolagén a veľa minerálov a je to taký zlatý poklad:) Okrem toho, predstavte si, že prídete večer unavení z práce a zahrejete sa miskou bohatého vývaru… hm…tuším budem cez víkend variť ďalšiu dávku:)

Na tento recept som použila 5 l vody a vyšlo z nej cca polovica vývaru, teda približne 2,5 – 3 l vývaru, čo je asi 7-8 porcií, ak trúfnete na 400 ml. Ak nerobíte veľkú party, vývar si môžete odložiť do chladničky alebo mrazničky a kedykoľvek zohriať. Suroviny na podávanie sú preto pre 4 osoby.

Na úžasné, domáce phở bò budete potrebovať:

• 1 kg hovädzích špikových kostí

• 0,5 kg hovädzieho chvostu (zoženiete u klasického mäsiara, ak nie použite iný kus mäsa s kosťou)

• 4 šalotky (ideálne tie fialové)

• 75 g čerstvého zázvoru

• 0,5 kg bielej reďkovky (dlhej)

• 2 PL soli

• 50 g trstinového cukru

• 3 klinčeky

• 2 hviezdičky anízu

• 1 celú škoricu

• 1 hlavičku kardamónu

• 1/2 ČL koriandrových semiačok

• 100 ml rybacej omáčky (+ na servírovanie)

• 400 g vysokej roštenky (príp. iné steakové mäso ako sviečková a pod.)

• balenie ryžových rezancov

• 2 – 3 jarné cibuľky

• 1 cibuľa (nemusí byť)

• hrsť koriandru

• hrsť mäty priepornej

• balenie mungo klíčkov

• 1 limetka

• 1 červené čili

Ok, nie je to jedlo hotové za 30 minút ale stojí za to, verte mi:) Za 30 minút ho síce len postavíte a ďalšie 4 hodiny varíte, ale to je už v podstate bez práce:) Originálne ide do receptu rock sugar, vietnamská bazalka, či vietnamaká šalotka, ale všetko sa dá pekne nahradiť našimi surovinami a tá bazalka nieje až taká dôležitá.

1. Aby ste dosiahli čistejší vývar, ponorte kosti do vriacej vody a nechajte vodu s kosťami znovu zovrieť. Trvá to pár minút. Podu vylejte a mäso opláchnite,
2. Všetko korenie nechajte na panvici pustiť arómy, potrvá to tak 2 – 3 minútky. Hlavne korenie nespálte a dajte ho do sáčku alebo sitka od čaju. Nemusíte ho potom zbytočne v polievke loviť.
3. Ideálne na plameni plynového sporáka opáľte zázvor a cibuľu, ak nemáte doma plyn, použite panvicu. Šupka by mala byť až úplne čierna. Potom zeleninu opatrne ošúpte a nakrájajte na väčšie kusy.
4. Bielu reďkovku osúpte ako mrkvu a najkrájajte na približne 0,5 cm kolieska.
5. Do veľkého hrnca dajte 5 l studenej vody, pridajte kosti a vodu privedťe k varu. Zozbierajte všetky nečistoty a pridajte reďkovku, cubiľu, zázvor, pripravené korenie, soľ a cukor. Znížte teplotu na minimum, ideálne do 90 stupňov a nechajte variť 4 hodiny.
6. Asi 30 minút pred dovarením dajte steak do mrazničky a vyberte ho keď je dostatočne tuhý aby ste ho vedeli nakrájať na čo najtenšie plátky. Tie potom odložte do chladničky a opäť vytiahnite až tesne pred podávaním.
7. Po 4 hodinách varenia by malo byť hotovo, vývar precedťe a pridajte rybaciu omáčku, ideálne postupne a ochutnávajte. Nechajte ešte ťahať na sporáku a pripravte si zeleninu a bylinky na servírovanie a podľa návodu pripravte ryžové rezance. Tie sa obvykle zalejú horúcou vodou, nechajú postáť cca 2 minúty a sú ready to eat.
8. Polievka sa podáva vo veľkých miskách a vyskladá sa tak, že najprv dáte rezance, na ne uložíte plátky mäsa (tak aby sa neprekrývali) a zalajete čo najhorúcejšou polievkou. Môžete v priamom prenose sledovať ako vývar „uvarí“ mäso ale ak neobľubujete surovšie mäso kľudne ho pripravte samostatne na panvici). Potom už len pridajte na kolieska nakrájanú jarnú cibuľku, kto che aj kolieska surovej cibule (ja ju veľmi nemusím), do jedného rohu hrsť koriandu a mäty, do druhého rohu výhonky & mesiačik limetky. A podľa chute trochu čerstvého čili.

Polievka sa nakoniec dobre premieša a je sa čínskou lyžičkou a paličkami:) Bokom sa zvykne dávať ešte rybacia omáčka ak má niekto rád výraznejšiu a slanšiu chuť, prípadne chilli a dobrým zvykom je naservírovať eštee zvyšné bylinky a výhonky, ak by si chcel niekto pridať.

A aby ste si Phở bò mohli uvariť doma, čo najjednoduchšie, v rámci GIVEAWAY mám pre vás originál vietnamský porcelán, paličky, zmes korenia a ryžové rezance. Zapojiť sa môžete úplne jednoducho:) Stačí ak mi necháte odkaz na blogu alebo komentár na fb, či by vás zaujímali aj iné vietnamské recepty a jedného vás vyžrebujem. Kúsky som opatrovala celých 12 tisíc kilometrov tak verím, že vás potešia:)

A teda k samotnému Vietnamu:) Písať spievodcu Vám asi nebudem ale podelím sa o pár dôvodov, prečo sa do vietnamu oplatí ísť:) Na všetko ostatné, čo by vás zaujímalo sa kľudne pýtajte:)

Jedlo
Asi tušíte, že dobré jedlo bolo jednou z top priorít pre výber destinácie:) A veru internety a odporúčania neklamali. Vietnamská kuchyňa je priam neskutočná, dostatočne exotická ale zároveň aj mierne európska vďaka francúzskemu vplyvu, čo mi náramne vyhovovalo. Cestou tam som veľmi netušila o čom vietnamská kuchyňa presne je, ale ak by som mala použiť jedno slovo, tak je to rybia omáčka. Niečo ako naša soľ. Všade, do všetkého a bez nej nie je ono.

Prvý kontakt s Vietnamským jedlom bol zážitok. Tiffany, ktorá žije v Saigone a živí sa od obchodu s keramikou, cez vyrábanie krásnych videí o Vietname, jedle až po hostenie zahraničných turistov po nás poslala bicykle, ktoré nás vysadili pred miestnym trhom, zašla s nami na pohár čerstvého sójového mlieka a po nákupe nás pozvala domov. Spoločne sme navarili tradičné vietnamské jedlá od rybacích koláčikov v karameli, jarných roliek až po mušľovú polievku a vlastne všetko na čo sme si na trhu ukázali prstom:)

Ak by som Vám mala odporučiť jednu vec, tak nebojte sa streetfoodu. Hygienické podmienky sú síce trochu iné ako u nás ale ak bolo pri stánku veľa ľudí a hlavne miestnych, znamenalo to, že sa nemusíte báť a ochutnáte niečo šialene dobré. Tak to bolo aj prvý večer, kedy sme ani len netušili čo si objednávame, ako to máme jesť a čo sme nakoniec zjedli. Rukami, nohami sme sa snažili zistiť, čo by to tak mohlo byť a keď vám poviem, že to bola „pig skin“ tak to znie milión krát horšie ako to chutilo.

Ochutnali sme aj tradičné bahn mi bagety, ktoré sú potreté paštikou, majonézou a doplnené prakticky čímkoľvek, od nakladanej zeleniny až po bravčovú klobásku. Niekde chutila lepšie, niekde viac mäsovo a najviac v mini stánku v backpackerskej štvrti.

Ďalším mush have bola klasická polievka Phở bò, Phở Gà alebo Bún bò Huế. Zo všetkých vecí, ktoré sme ochutnali mi utkvel v pamäti napríklad úhor, ktorého vážne nemusím ale bol pripravený tak úžasne, že som ho nevedela prestať jesť. Všeobecne ryby a plody mora boli dostupné na každom kroku a tak sme zjedli všetko od klasických kreviet, mušlí po kraby, kalamáre, či dokonca medúzu a skoro všetko, čo nezjedlo nás.

Z klasiky si ešte spomínam na Bánh xèo (vietnamská slaná „palacinka“), jarné rolky (vyprážané aj  čerstvé), žaby, a hrnce plné vývaru, ktoré sme si dovarili takpovediac priamo na mieste.

Trhy
Čo ma na Vietname neprestalo fascinovať boli trhy plné najčerstvejšej zeleniny, ovocia, mäsa, rýb a vlastne všetkého. Vietnamci radi nakupujú na trhu a každý deň. Niektoré suroviny som videla prvý krát v živote a niektoré bol presne také ak doma. Až na to, že väčšina bola lokálna:) Len klasické jablká boli dovezené z Číny. Všetky tie banány, mangá, pitahaye, marakuje, pomelá a neviem čo ešte rástli všade naokolo a chutili neskutočne!

Veľkým zážitkom bol plávajúci market na delte Mekongu, kvôli ktorým sme vstávali o 3:30 ráno. Presne o 6:00 začalo vychádzať slnko a my sme konečne videli krásu obchodovania priamo na mieste. Okrem toho sme sa zastavili v mobilnej kaviarni (loďka s varičom na teplú vodu a filtrovaná káva) a o ôsmej sme už raňajkovali miestu polievku. Všetko na lodi a všetko za jazdy. Vyskúšali sme aj výrobu ryžového papiera, rezancov a múky. Doma by som to však neskúšala:)

Ľudia
Asi najlepšiu vec, ktorú sme mohli urobiť bolo dohodnúť si deň s domácimi cez Withlocals.com, s ktorými sme chodili, nakupovali, varili, jedli a zažili to, čo by sme cez klasické organizované tours asi nezažili.

Vo Vietname sme sa stretli len s milými ľudmi, obzvlášť deti sú veľmi komunikatívne a keď ich pozdravíte a zamávate im sú úplne nadšené. Nemali sme ani jednu zlú skúsenosť, o ktorej sme čítali na internete a byť komunikatívny sa oplatilo viac ako si ísť s nosom v bedekri. Spoznali sme zaujímavých ľudí od Kanady, Portugalska, Škótska, Británie, Nemecka, USA až po Nový Zéland a Austráliu. Všetkých sme samozrejme pozvali na Slovensko a dúfam, že keď náhodou prídu, tak sa u nás budú cítiť rovnako dobre ako my vo Vietname.

Miesta

• Saigon + kaviarne = VL. Mesto je plné krásnych kaviarní, barov a podnikov, ktoré majú štýlový interiér, dobré jedlo aveľmi príjmenú atmosféru. Čii už L’usine, the Kafé, The Workshop a veľa, veľa iných.

• Ostrov Phu Quoc, ktorý je oázou pokoja, dlhých piesočných pláží, see foodu, rybacej omáčky a čerstvého korenia. Vedeli ste napríklad, že biele, červené aj čierne korenie je z jednej rastliny? A potom sa ručne triedi? Ani ja nie. Ostrov je ešte relatívne nedotknutý a zelený a to už nemusí byť za pár rokov bohužiaľ pravda.

• Miesto, ktoré ma z celého Vietnamu asi najviac očarilo bolo mestečko Hoi An. Hoci je plné turistov, ale má jedinečnú atmosféru, krásne malé uličky, najlepšie reštaurácie, úžasný street food a veľa lampiónov. Cez deň čarovné, večer krásne vysvietené s ľakhou prímorskou atmosférou a nekonečenými uličkami plných obchodíkov.

• Nezabudnuteľný zážitok bola delta Mekongu – oplatí sa bývať v miestnom homestay, kde sa o vás rodina postará a ukážem vám miesta kam sa veľké skupiny turistov nedostanú.

• A bez jediného kurzu varenia som nemohla z Vietnamu odísť. V Hoi An som našla školu varenia Ms. Vy, ktorá vlastní legandárnu reštauráciu Morning glory a Nový rok som strávila ako inak, v kuchyni:)

Vietnam bol úžasný, farebný, voňaný, plný ľúdí, motoriek, neskutočne teplý, hlučný, tichý, a tak rôznorodý, že sa sem chcem určite ešte vrátiť. Mám pocit, že sme zďaleka nevideli všetko a je sa sem prečo vracať.

A na koniec možno pár praktických rád, ak by ste sa chceli do Vietnamu pozrieť tiež:

• všetky informácie o tom, čo a ako vybaviť pred vstupom do Vietnamu som našla na stránke Čech ve Vietnamu. Od vybavenie víz, cez to ako sa nenechať okradnúť, či treba očkovanie (netreba) až po vietnamskú sim kartu. Praktické rady na jednotku, tie cestovateľské som už nebralal tak vážne (pretože sme tí kaviarenskí povaľači) ale vďaka za tútu stránku, bez nej by som bola stratená:)
• keď už ste vo Vietname (alebo aj inde vo svete) najviac na svete odporúčam stránku Withlocals!, o ktorej som už písala. Vďaka tejto stránke sme sa zoznámili s Tiffany, a zažili sme Vietnam tak ako sme ani nesnívali:)
• vo väčších mestách sme bezproblémov používali taxi službu Uber a bolo to viac ako komfortné, bez peňazí a dohadovania ceny a vždy v slušnom aute.
• na cestovanie je super stránka Vietnamese Coracle,  vďaka, ktorej sme objavili ostrov Phu Quoc a tie najlepšie trhy v Saigone:)
• Skvelý sprievodca Saigonským street foodom je ebook od Migrationology, ktorú som pre odchodom celú prelúskala. Síce sme neochutnali ani zďaleka všetko ale dobré rady, konkrétne podniky, adresy a obrázky sú na začiatok nad zlato.

Monika