Náš skleník

Dlho som si predstavovala úvodnú fotku tohto článku. Mali by byť na nej kvety, v pozadí záber na dokončený skleník spolu s malým posedením a niečim pod zub, poveďľa položená konvica na polievania. Na takúto scénu si ešte musím počkať na sezónu 2023, ale s radosťou vám hovorím, že môj skoro 5 ročný projekt konečne uzrel svetlo sveta. A túto sezónu skleník hádam nielen dokončíme ale aj naplno využijeme.

Začnem tým, ako to celá myšlienka skleníka vznikla. Je to už dávno tak si to úplne presne nepamätám, ale odhadujem, že niekde medzi mojou láskou k Anglicku, vidieku, kvetom a nedostatku miesta na pestovanie v dome. Začnem asi tým Anglickom a anglickým vidiekom. V Anglicku som počas študentských čias pracovala v lete ako mnoho mojich rovesníkov, a rada som sa tam roky vracala len tak na výlet do Londýna či milovaného Brightonu. Až raz mi napadlo, že prečo si nepožičať auto a neskúsiť sa pozrieť aj mimo veľkých miest. A aby to malo svoje čaro, na Airbnb som našla krásny vidiecky dom zo 16. storočia, aj so skleníkom:) a spolu s anglickými dôchodcami sme počas pár dní obehali okolité botanické záhrady. Viac si o tomto mojom zážitku môžete prečítať v staršom článku tu. Aby ste vedeli o čom hovorím, dám vám sem aj pár fotiek.

Naša cesta

A tam niekde začala moja láska k anglickým skleníkom. Navyše skleník mala aj moja kamoška Ľubka z Floretally, a každý rok sme u nej obdivovala priesady a kvety, ktoré tam pestovala. No a keďže sme zrazu mali dom a záhradu a ja som potrebovala riešiť, kde si predpestujem kvety ale aj zeleninu, začala som rozmýšľať nad skleníkom. To bol cca rok 2018. Googlením skleníkov som strávila, a to nepreháňam, asi rok. V tom čase neexistovala firma, ktorá by skleníky anglického typu u nás predávala. Z googlenia si pamätám na jeden model dreveného skleníka, ktorý sa mojej predstave blížil, ale akosi som ho už nikdy nevedela nájsť.

Všetko čo som našla boli polykarbónátové skleníky, ako to ja volám „českého typu“. Dúfam, že sa na to nikto nenahnevá, je to len označenie typického tvaru skelníka, ktorý som našla u našich susedov. Tvar stien takého skleníka je do písmená A, čo má nejaké logické pestovateľské rácio, ale ja som mala vysnívaný skleník s rovnými bočnými stenami, ideálne na podmurovke zo starých tehál. Navyše som túžila po skleníku so sklom. To je v našich zemepisných šírkach momentálne tiež niečo neobvyklé. Ak som našla výrobcu so sklom, to bolo akoby neprehliadné, a to mi zase nepasovalo dizajnovo do toho, čo som hľadala. Takže misia nájsť skleník so sklom, s rovnými bočnými stenami vyústila v roku 2018 do toho, že som toto rozhodnutie odložila.

Nasledujúci rok 2019 bol už lepší a ja som objavila prvú firmu, ktorá predávala pravé anglické skleníky. Kľudne sa najprv pokochajte. Dala som si vypracovať cenovú ponuku, a teba už vtedy to boli ceny mimo môj rozpočet v rozmedzí od 200 do 500 tis. českých korún. Resp. nebola som bývala ochotná dať za skleník toľko peňazí, hoci sú nádherné a isto aj kvalitné. Vedieť, že tam kde teraz bývame, je náš domov na dlhšiu budúcnosť, možno by som nad tým uvažovala. Povzdychla som si a išla ďalej.

Ďalším adeptom bol skleník zo značky Gardenis. Zapáčil sa mi skleník Victoria a cenou okolo 3300€ bez montáže a podmurovky. Opäť sa mi to zdalo trochu cez rozpočet a pátrala som ďalej. V tomto momente som si aj uvedomila, že pravý anglický skleník sa k nám, na slovenský vidiek, a k nášmu domu až tak úplne nehodí, a že tam, kam by som ho chcela umiestniť, sa nám taký veľký ani nezmestí.

Nakoniec som objavila skleníky Vitavia. Sú to anglické skleníky, ktoré na Slovensko dováža firma Lanitplast. Úprimne, nad týmto skleníkom som uvažovala skoro rok a pol kým som ho objednala:) Jednak som nerozhodná, čo sa týka veľkosti a prevedenia, a taktiež som si s nimi niekoľkokrát písala. Chcela som totiž model, ktorý som si vyhliadla v katalógu Vitavia ale u nás ho neponúkali. Po pár emailoch v štýle nemáme/nedá sa, ktoré mi ubrali elán to riešit, som nechala rozhodovanie na neskôr.

Veľký krok nastal až v roku 2020. Už som sa chcela pohnúť a ísť ďalej, hoci do toho prišla pandémia, narodila sa Romi a času bolo pomenej. Nakoniec som vybrala skleník Uranus 6700, s cca 6,7 m2 plochy. V zelenej farbe a samozrejme so sklom. Komunikácia s predajcom bola opäť taká nijaká. Všetko bol problém a nič sa nedalo. Čo asi na jednej strane chápem ale kazilo to radosť z toho, že skleník je objednaný:) Dočítala som sa totiž, že základy na skleník by sa mali urobiť až keď skleník príde a postaví sa jeho základňa. Skleník som objednávala koncom augusta 2020, s tým, že má byť doručený do 6-8 týždňov. Teda niekedy na prelome októbra a novembra. Z našej komunikácie vyplynulo, že konštrukciu skleníka majú na sklade a čakajú len na dodanie skiel. Ja som teda chcela skleník zaplatiť, a dať poslať len tú základňu, aby sme stihli urobiť základy pred zimou. Základňu totiž predávajú aj samostatne, tak som predpokladala, že je samostatne zabalená a len sa pošle. Za mňa logické, ale opäť sa nedalo, lebo to nerobia. Bez nejakého vysvetlenia. Nezostalo nám tak nič iné len posunúť termín stavby na neskôr.

Skleník nakoniec dorazil v termíne, hoci to bolo tiež také rozpačité, pretože neprišla žiadna správa, že skleník príde a bola len náhoda, že sme boli obaja s Romanom doma. Balík bol mega tažký (teda to sklo) a jeden človek s ním nedokázal pohnúť. Rok 2020 sme teda uzavreli s tým, že skleník máme na dvore a v ďaľšom roku budeme riešiť, čo ďalej.

Celú zimu 2020/2021 sme riešili ako na podmurovku. Chcela som ju, hoci konštrukcia skleníka (hlavne otváranie dverí) to nedovoľovala. Dumali sme a dumali, a na nič realizovateľné neprišli. Chvíľu som z toho bola zúfalá a chcela nechať skleník len tak na zemi, však účel to splní tak či tak, ale potom sme na jar 2021 oslovili záhradnú architektku Lenku Hlubinovú z ateliéru Papaver. No a tak sa dostávame k tomu, ako dostal náš skleník finálnu podobu.

Lenka totiž vymyslela, ako docieliť to, aby mal skleník podmurovku a zároveň ste nemali pocit, že do neho vstupujeme cez dva schody. Tie šikovne totiž ukryla v terase, z ktorej by išiel do skleníka len jeden schodík, a vnútro skleníka by bolo na úrovni podmurovky. Tiež pridala na jednu stranu parenisko a razom sa tak z obyčajného skleníka stalo niečo celkom výnimočné.

Už na jeseň 2021 som chcela začať stavať, ale po pravde, osobne sme si na to netrúfali, nemali sme vybavenie, a tiež sa mi nepodarilo nikoho na túto prácu zohnať. Pôvodne mal byť skleník zo starej tehly ale opäť bol problém zohnať niekoho, kto by ho z tej tehly zrealizoval. Mali sme pár obhliadok a cena okolo 5000€ nám prišla na tak malú stavbu veľa.

Začiatkom roka 2022 som však natrafila na jedného pána, ktorý sa nám pôvodne postaral o stromy a keďže všetko bolo vporiadku (teda, čo povedal platilo, žiadne, že sa dohoneme a nepríde a pod.) a povedal, že má partiu, ktorá to vie postaviť, tak sme do toho išli.

V marci sme sa konečne pustili do stavby základov. Hurá! Inak v tomto momente sa vrátim k tomu, že firma cez ktorú sme kupovali skleník nám tvrdila, že je lepšie aby sme najprv poskladali základňu skleníka a stavali až podľa nej. Čo bol v podstate kameň úrazu celej realizácie a prečo tak dlho trvala. Nakoniec to vôbec nebolo potrebné, jednoducho sa urobili základy široké 20 cm podľa rozmerov z manuálu skleníka a bolo. Pri firme, ktorá sa tomu venuje, by som čakala trochu lepšiu komunikáciu a doteraz som nepochopila prečo nám výslovene odporúčali najprv poskladať základňu, ktorá na základy nakoniec podľa návodu vôbec nešla. Doteraz nad tým krútim hlavou, a aj preto tá horko trpká príchuť z tejto firmy.

Nakoniec sa urobili klasické betónové základy, nechali sa vytvrdnúť a nasledovala samotná stavba z DTčiek. Už ani neviem ako sme sa dopracovali k tomu, že to urobíme takto jednoducho a potom vyriešime obklad. Ten moment rozhodnutia si nepamätám, možno sme to vtedy vôbec neriešili, a či by to bol vo výsledku tehlový obklad, možno len nejaká farba + omietka bolo na ďalšie zváženie.

Keď bola teda hotová podmurovka, najprv som si myslela, že bude potrebné vyriešiť obklad. Ale nakoniec sme postavili samotný skleník. Tu som začala byť trochu nervózna pretože po dvoch rokoch, čo sme mali skleník v záhradnom domčeku a sklo len tak na záhrade, som nevedela, či bude všetko v poriadku. Či sme nestratili alebo zapatrošili nejaký podstatný diel, či nájdem tašku so všetkými skrutkami a hlavne, či bude všetko pasovať. Stavbu konštrukcie skleníka si zobral na parádu môj otec spolu so strýcom, čo nám nielen ušetrilo financie ale mala som 100% istotu odvedenej práce. Trvalo im to nakoniec cca 3 dni. Najprv si všetko rozložili, postavili a upevnili konštrukciu a nakoniec prišiel rad na sklo. Našťastie bolo všetko v poriadku a začiatkom leta 2022 sme mali konečne funkčný skleník.

Stálo predo mnou posledné rozhodnutie a to, ako dokončiť podmurovku. Rozmýšľali sme všelijako, od rôznych obkladov, tehly, dokonca aj o feikových obkladačkách ale nakoniec som si predstavila, po čom naozaj túžim a starej tehly som sa nechcela vzdať. Boli sme už tak blízko, že už som nechcela cúvnúť a robiť kompromisy.

A ako to býva, v čase keď som túto otázku riešila, objavila sa mi na instagrame reklama na tehlový obklad zo starej tehly. A ako je u mňa zvykom, rozmýšľala som nad tým pár mesiacov, vymenila si s firmou Tehličkovo niekoľko emailov, a po mesiaci od obdržania cenovej ponuky sme sa dohodli, že ideme do toho!

Ďalší možno mesiac, mesiac a pol trvalo, kým prišlo na realizáciu a keď nastal deň D, nemohla som sa dočkať. Prišli dvaja páni, ktorý sa rozložili a pustili sa do realizácie. A musím povedať, že tak profi prácu som dlho nevidela. Samotná práca trvala deň a pol a ja nemôžem uveriť, že sme ten sleník dokončili. Hurá! Hurá! Hurá!

Aby ste chápali, prečo bola cesta ku skleníku taká dlhá, a občas aj trnistá, je, že v čase kedy bola Romi bábätko sa všetko točilo okolo nej. A jej nočný spánok resp. jej neustále budenie zo mňa na dva roky urobilo dosť veľkého zombie. To chronické nevyspatie, ktoré sa nedalo dobehnúť nejakým poobedným spánkom, plus práca, ktorú som musela/chcela robiť mi nedalo priestor, riešiť skleník akčnejšie. Veľké rozhodnutia, googlenie či vypisovanie emailov mi jednoducho trvali strašne dlho. K tomu pandémia, lockdowny, s Romi ísť autom prvý rok nehrozilo, toto všetko sa podpísalo na tom, že sme sa skleníku nemohli venovať tak intenzívne. Na konci dňa to ale neľutujem, a som rada, že sme sa do toho pustili. Takže november 2022 sa zapíše do našej histórie ako mesiac, kedy sme tento veľký projekt úspešne skoro zavŕšili.

Momentálne (marec 2023) sme v skleníku už urobili priestor na pestovanie a ja som zasadila prvé reďkovky a šaláty. Zároveň skleník slúži aj ako miesto na prípravu zeleninových a kvetinových priesad, a v jeho prvej sezóne plánujem skleník využiť hlavne na paradajky a uhorky, tak mi držte palce nech sa rastlinkám v skleníku darí.

Vaše otázky

A keďže ste so mnou sledovali príbeh nášho skleníka na instagrame a dali ste mi množstvo otázok, nižšie vám na všetky odpovedám.

Otázka: Prečo sklo a nie polykarbonát?

Za mňa je to o estetike. Viem, že u nás sa sklenené skleníky veľmi nenosia, sklo je samozrejme drahšie a polykarbonát viac vydrží, možno je lepší aj aj z nejakých praktických dôvodov, ale ja som si ho nevedela predstaviť. Pri našom skleníku mi nejde o nejakú vyššiu výnosnosť, praktickosť, či to, že bude lacnejší. Na skleník sa budem pozerať roky a chcela som ho presne taký, aký je. Predstavovala som si ako v ňom trávim čas, starám sa o priesady, pestujem aj fotím, a tak bolo moje rozhodnutie jasné.

Otázka: Či je skleník na mieru alebo katalógový?

Je to kombinácia aj aj. Na trhu som nenašla nikoho, kto by nám ho zrealizoval na kľúč. Čiže máme sériový skleník od Anglického výrobcu Vitavia a ostatné bola kombinácia skvelej práce záhradnej architektky Lenky Hlubinovej z Ateliéru Papaver, práce môjho otca a strýca a nakoniec firmy Tehličkovo.

Otázka: Koľko vás skleník vyšiel?

V konečnom výsledku nás stál skleník zatiaľ okolo 4300€. Samotný skleník stál cca 1300€ (medzitým už je skleník drahší), základy a podmurovka 1200€, obklad 1700€ a cca 100€ záhradný substrát a humus. Vnútorné záhony aj chodník sme vyrobili z materiálu, ktorý sme už mali na záhrade tak ho nepočítam. Nie je to málo ale ako sme to mali rozložené do viacerých rokov, poviem úrimne, že to tak finančne nebolelo, akoby som naraz musela platiť jednu sumu. Dalo by sa to urobiť lacnejšie? Určite! Ak ste domáci majstri a viete si základy urobiť sami, možno priamo zo starej tehly určite ušetríte. My sme na realizáciu základov nemali vybavenie a kopať to ručne a trápiť sa s tým by pre nás nemalo zmysel. Ako hovorí môj muž, radšej si na to zarobíme tým, čo vieme robiť. Tá suma ešte nie je konečná, pretože musíme dokončiť ešte parenisko a okolie ale neľutujem ani cent. Každý deň sa naň pozriem a poviem si, že sme urobili dobre!

Otázka: Veľkosť, aké je použité sklo?

Ako som písala vyššie, išla som do menšej varianty (cca 6,7 m2) ako som pôvodne plánovala z dôvodu, že sa nám na miesto, kde som chcela aby skleník stál, väčší nevošiel. Za to som išla do varianty, ktorá má vyššiu výšku tak aby som v skleníku mohla stáť rovno a nemusa na nijak ohýbať. Sklo je kalené s hrúbkou 3mm. Kalené znamená, že keď sa rozbije, rozpadne sa na malé kúsky, čo je bezpečnejšie ako obyčajné sklo. A to sme si aj vyskúšali. Pretože som nemotorne buchla do dverí takou silou, že vypadli a jedno sklo sa rozbilo. Takže sme si ho museli nechať dorobiť u miestneho sklenára. Najtenšie aké tu sklenári majú je 4mm ale rozdiel nie je vôbec vidieť. Samozrejme výhradný distribútor takúto možnosť neponúka a úprimne ani som sa ich nesnažila ohľadom toho kontaktovať. A ešte, kalené neznamená, že je nepriehladné, je to číre sklo, teda krásne priehľadné, keby vás to plietlo.

Otázka: Sú tehly nejak ošetrené?

Ak myslíte, či boli ošetrené tekutým sklom, tak myslím, že nie. Túto zimu sme nechali skleník ako je, a je pravda, že na terase pred skleníkom sa kúsok nalomil. Bočné strany to zvládli bez ujmy. Na zimu teda budeme terasu prekrývať, aby na nej nenamŕzal sneh prípadne sa nerobil ľad a myslím, že to bude ok. Ako možno tušíte, ja som nechcela robiť kompromis a staré tehly som si veľmi priala, majú totiž svoje čaro, ktoré nové obklady jednoducho nemajú. Ale ak sa bojíte o túto stránku veci a nájdete obklad, ktorý sa vám bude páčiť, určite choďte do toho!

A možno pár rád na záver. Alebo to, čo by som možno teraz urobila inak. Skleník sme riešili v čase pandémie a riešiť ho ešte raz, skleník by som rada pred kúpou videla naživo a ohmatala si ho. My sme takú možnosť nemali a tak bol výber značne obmedzený. Zatiaľ neľutujem ale napríklad také zatváranie a otváranie dverí na tomto našom skleníku by som si predstavovala trochu lepšie vymyslené. Dvere fungujú iba na kolieskach v hornej časti a hoci sa koľajničky snažím udržiavať čisté, ten otvárací pohyb nie je taký ľahký ako by som si priala. Ak by sa dalo, zvolila by som radšej pántové dvere.

Ešte vám pridám aj linky na ďalšie dva skleníky, ktoré som v nedávnej dobe objavila, možno vám to pomože sa rozhodnúť. Mrknite na Polak Greeenhouse a Klenot záhrady.

Tiež by som ocenila trochu viac príslušenstva ako police, regály, hrebienok a pod. Opäť firma, ktorá distribuuje náš typ skleníka má toto príslušenstvo obmedzené, hrebienok vôbec neponúka a police má iba v jednej farbe. Ja som ten typ, čo by rád kúpil všetko na jednom mieste, mal to kompatibilné konštrukčne aj farbou a toto mi naozaj chýba. A medzi časom ako píšem tento článok, lebo veď trvá mi to celú večnosť, som objavila, že skleníky Vitavia momentálne ponúka aj OBI. Teda asi nejak na objednávku, pretože nič nemajú skladom:) Tak ešte zvažujem kupiť hrebienok. Mám či nemám do neho ísť? poraďte mi!

Inak som ale s výsledkom spokojná a veľmi sa z neho teším! Čo vy naň?