Pečený slivkový lekvár bez cukru

EDIT: Pôvodný recept je dva roky starý, ale je taký dobrý, že ho od vtedy pečiem každý rok. Je dokonca taký parádny, že sa ako jeden z mála dostal aj do mojej knihy. A verte mi, že potom ako ho vyskúšate, iný už variť nebudete. Na príprave sa nič nezmenilo, ale na čo si dávajte pozor je, aby boli slivky poriadne dozreté a mäkké. Keď budú tvrdé a vnútri zelené, lekvár z nich neurobíte. Takže som posledný týždeň zháňala presne takéto mäkké slivky, a našťastie som na ne na trhu v Piešťanoch narazila.  Odniesť 5 kíl nebola brnkačka, ale veď preto máme doma silnejšie polovičky, že:) Okrem toho som sa tento rok trochu osmelila a vyskúšala som pridať škoricu a teraz ma nezabite, klasickú rum. Jeho vôňa sa mi totiž spája s detstvom. Vonia presne ako rumový sirup do čaju, ktorý zvykla používať moja babka a ja som ho milovala. Takže ak som vás aspoň trochu nadchla, čítajte ďalej:) Je celkom milé čítať si 2 roky starý článok a smiať sa, čo ma vtedy trápilo a o všetko som chcela urobiť:)

Ani neviem ako, ale polovica leta ubehla ako voda, a mne v poličke pribudlo celkom dosť džemov:) Skúšala som jahodový s rebarborou, klasický marhuľový či ríbezľový a super vyšiel aj malinový s chia semiačkami. Takto džemovať som vôbec neplánovala, skôr som sa na začiatku leta tešila na slivky. V hlave totiž nosím recept na mkrvánky – jemné pečivo z mrkvy, možno mandľovej múky plnené lahodný slivkovým džemom. A konečne ho môžem zrealizovať:)

Receptov na pečený slivkový džem je celkom dosť a všetky sú viac menej rovnaké. Slivky najprv macerovať s cukrom a potom dlho a pomaly piecť resp. variť a variť. Môj recept nie je nijako odlišný až na to, že som nepridala žiadny cukor. Načo. Slivky sú dosť sladké a polhodinka pečenia naviac vás nezabije.

Ak ste už niekedy slivkový lekvár skúšali viete, že to nie je záležitosť na hodinu. Skôr si jeho varenie naplánujte ak viete, že budete aspoň pol dňa doma. A ak chcete aby sa vám námaha vyplatila, z menej ako 5 kg sliviek lekvár ani neskúšajte:) Teda môžete ale tie tri poháriky miniete skôr ako začne zo stromov padať lístie.

Na cca 6 pohárikov lekváru (ja som mala 225 ml) potrebujete len 5 kíl zrelých sliviek. Nič viac. Ak chcete môžete na zvýraznenie chute pridať koňak, rum, škoricu a zvykne sa pridávať aj trochu octu. Ja som zástancom čistých chutí a zvlášť pri džemoch, takže ak máte radi trochu exotiky, kľudne sa pusťte do experimentovania. EDIT – ehm, tak už ja som to vyskúšala s tým rumom a škoricou a je to dobre:) Takže ak si chcete lekvár ochutiť na 5 kg sliviek pridajte:

3 čajové lyžičky mletej škorice

2 panáky rumu

Slivky odkôstkujte, nakrájate na menšie kúsky a ak to urobíte večer, do rána pustia šťavu, ale nemusíte. Potom slivky postupne rozmixujte alebo jednoducho ručne pomačkajte a prelejte do veľkého plechu s vyššími okrajmi. Keď chcete lekvár ochutiť pridajte škoricu a rum a dobre premiešajte.

Slivky pečte aj na dvoch poschodiach ak nemáte dostatočne veľký plech a potrebujete piecť na dvoch plechoch.

Slivky pečte pri 200 stupňoch pokiaľ nezačne lekvár bublať, potom stíšte teplotu na 130 stupňov a pečte približne 3 – 4 hodiny. Ja som si nastavila kuchynské hodiny a raz za 45 minút som lekvár premiešala. Na povrchu totiž získa tmavšiu farbu je fajn ho premiešať aby bol rovnomerne upečený. A ak sa pýtate, či sa lekvár pripeká, tak nie, možno trošku po okrajoch ale keď ich lyžicou zhrniete, môžete ochutnať prvý lekvár:)

Po cca 3 hodinkách začne lekvár hustnúť a je len na vás kam až s jeho hustotou chcete zájsť. Mne po 3,5 hodinách prišiel dosť hustý a ešte stále krásne tmavo fialový. Lekvár som odstavila a naplnila do sterilizovaných pohárov. A keďže som nepoužila žiadny konzervant, pre istotu som polovicu pohárov ešte strerilizovala. Ostatné poháre som len zavrela, otočila naopak a nechala vychladnúť pod dekou a sú tiež fajn, takže nabudúce by som sa už so sterilizovaním nezaoberala.

Jeden pohár džemu ani nezatváram, rovno ho nechám vychladnúť a musím hneď ochutnať:) A inak tomu nebolo ani teraz. K džemu som ako z núdze cnosť (spomínala som, že bývam na dedine, kde ani len nie sú potraviny?) upiekla čerstvé bágle a po ochutnaní sa vôbec nečudujem, že mi jedne kúsok chýbal. Naša malá Vlnka je najradšej vonku a asistuje, a niekdy až moc:)

A mrkvánky som už tiež vyskúšala. A boli také dobré, že tiež skončili v knihe:) A recept na ne vám tiež prezradím, stačí ak ma budete sledovať na FB. Oproti knihe som recept trochu upravila, použila som celozrnnú múku a vyrobila som z nich tie najchutnejšie sladkosti bez cukru a navyše úplne bez laktózy a vegánske. Tak akurát ku káve, na návštevu alebo len tak, keď vás prepadne chuť na niečo sladké.

Ja viem, možno som tým džemovaním už trápna:) Ale mne to nedá, fakt je to dobrota. Tak dúfam, že vás presvedčím. A peknú nedeľu a vlastne aj zvyšok leta!

Monika