Článok vznikol v rámci mojej dlhodobej spolupráce so značkou Bosch, bez ktorej by som sa k tomuto článku asi ešte dlho nedostala.
Takže vitajte! Na tomto mieste vznikajú (skoro) všetky moje fotografie, a už keď sme prvý krát vstúpili do domu, presne som vedela, že toto je ten pravý priestor pre moje štúdio. Všetko v tomto prádznom, novučičkom priestore dávalo zmysel. Orientácia, biele steny, veľké dvojokno aj blízkosť kuchyne. Oproti foteniu v maličkom kútiku v našom byte sa mi zdal tento priestor doslova nekonečný. Štúdio je navyše prepojené s obývačkou a kuchyňou a verím, že celý dom čakal na nás. Pretože si neviem predstaviť, že by táto zvláštna dispozícia vyhovovala niekomu inému.
Priznám sa, že nápad mať vlastný priestor na tvorbu som dostala pod vplyvom instagramu. Veľmi sa mi páčili väčšie scény, stôl, stoličky, okno a ja som si taká fotenie chcela vyskúšať. Myslím, že to je aj moje poznávacie znamenie. Minimálne aspoň jedna fotka musí byť vždy za stolom:) A vďaka štúdiu som sa k tomu konečne dostala. Stôl mohol stáť v priestore (hoci teraz je z neho prebalovací pult) a aj všetky moje taniere a doplnky na fotenie dostali vlastný priestor na otvorených policiach. Takže aby som to zhrnula, moje štúdio je v podstate jedna extra veľká miestnosť v dome, má asi 25 m2, dvojité okno až po zem a dve steny, na ktorých môžem fotiť. Je orientované na juh a tak tu svieti slnko od obeda do večera. Pre mňa a môj pracovný rytmus to pravé orechové. A je to taký malý splnený sen.
Už pri kúpe bytu sme sa pozerali na jeho orientáciu a ako v ňom bude svetlo. Vyhovovalo mi, že „ideálne“ svetlo bolo poobede pretože som stihla ráno všetko nachystať a celé poobedie som mohla fotiť. To platí aj v tomto štúdiu a hoci to nie je tabuľkovo „ideálne“ (ževraj najstabilnejšie svetlo je na severnej strane), tak to mi to vyhovuje. Vďaka veľkému oknu možem počas teplejšej polovici roka fotiť do večera a ešte o hodinu viac. Často na svojich kurzoch počúvam, že doma nemáte dobré svetlo, miesto a ja verím, že nájsť si ten správny kútiť chvíľu trvá.
Čo ma na tomto priestore prekvapuje, že zakaždým keď pohnem nábytkom, vymením stôl ale sa len otočím iným smerom, stále ma prekvapí niečim novým. Jeden čas som fotila len so stolom opretým o stenu, asi o rok mi napadlo ho posunúť do stredu miestnosti a daľší rok som pochopila, že najlepšie sa mi fotí ak je vonku zamračené. Takže paradoxne v zime keď je najmenej svetla sa mi najlepšie fotia moje svetlé fotky. To by ste si asi netipli, že?
Takže štúdio ma ani po rokoch neprestalo baviť. Časom som musela vymeniť pôvodné otvorené police za hlbšie, lebo props akosi pribúdali ale ešte nikdy som nedostala napríklad odvahu vymaľovať steny, hoci nad tým rozmýšľam už 3 roky:) Tiež som našla priestor na skladovanie pozadí na fotenie aby neprekážali až som ich nakoniec úplne odsťahovala pretože som ich akosi prestala používať. Ešte z bytu som doniesla aj umelé svetlá, ktoré sú obrovské a zaberajú kopec miesta. Tie tu ale neuvidíte, konečne som im totiž našla miesto kde nezavadzajú a ja ich nemusím dávať preč zo záberu. Osobne by som sa ich najradšej zbavila (psst), ale Roman vždy vraví, že sa ešte budú hodiť:)
Tento rok som si poličky po rokoch nosenia props na rôzne produkcie konečne upratala a vystavila som len tie kúsky, ktoré sú mi srdcu blízke a naozaj ich rada používam. Ostatné skončili zatiaľ v krabiciach a čakajú kým bude ten správny čas, aby urobili radosť ďalej. Tiež ma na dvore čaká starý drevený kredenc, ktorý túžim mať v štúdiu už roky. Tak hádam sa to tento rok podarí.
Inak keby ste si mysleli, že štúdio je jeden večne uprataný priestor tak nie je. Každé jedno fotenie sú všade veci naokolo. Suroviny navyše, bylinky, zbytky kvetov, ktoré síce poslúžili na fotenie ale naspäť do vázy to už nedajú, večne rozsypaný cukor, či korenie lebo veď prirodzené šme šme na fotkách musí byť. Preto som aj nechávala v štúdiou pôdovnú podlahu, hoci to často ľutujem pretože sa mi nepáči. Na druhú stranu moc sa s ňou nebabrem a nie je mi tak ľúto tej trochy zaschnutej farby alebo rozliateho oleja. Má to svoje výhody aj nevýhody.
Pre ten nikdy nekončiaci neporiadok mám preto po ruke ručný vysavač od Bosch. Je to konktétne model zo série 8 Unlimited ProAnimal. Keď som dostala možnosť vyskúšať ho, presne som vedela, že mi sem zapadne. Často totiž potrebujem povysávať rozsypanú múku, cukor alebo bylinky. Takže ho často používam v ručnej verzii práve na tieto drobné úkony. Má dve možnosti nastavenia výkonu a na tej slabšej verzii je tak akurát výkonný, že v pohode môžem povysávať aj obrus. Naopak, keď potrebujem trochu viac zabrať stačí stlačiť turbo a to je výkon ako klasického veľkého vysávača. Čo oceňujem je aj špeciálne príslušenstvo na zvieracie chlpy. Naša Vlka pomáha pri každom fotení a hoci jedla sa ani nedotkne, viac krát do roka za sebou necháva toľko chlpov, že ani dennodenné vysávanie nestačí. So špeci hlavicou ide všetko ľahšie. No a sem tam rýchlo povysávam aj celý dom. Od štúdia, cez obývačku až po kuchyňu.
O dobíjanie sa stará môj muž, a teší ho, že „baterka“ je kompatibilná so systémom Bosch Home & Garden, čo tú tie akumulátory na Bosch vrtáčkách a tak a hovorí, že vyprázdniť zásobník je tiež jednoduché, pretože toto som tiež prenechala v jeho kompetencii:)
Takže vysavač k štandardnej výbave foodblogera jednoznačne patrí. Písanie foodblogu ja javí ako super zábava plná dobrého jedla, ale je toho omnoho viac. Zrazu ste kvalitár potravín, kreatívny riaditeľ, kuchár a na konci dňa aj upratovač. Pretože aj tie smeti treba vyniesť. Tak na to myslite napríklad, keď vám nabudúce niekto ponúkne malý barter za tento kopec práce, ktorá s tým súvisí:)
Dúfam, že vás táto mala prehliadka môjho štúdia bavila a ak by ste k štúdiu mali nejaké otázky, dajte mi vedieť, rada vám na ne odpoviem.
Monika
Kúpite 
Čo si myslíte